Dnes si už neviem predstaviť ísť naspäť do kanclu – Tomáš Zeman

1024 683 Odviati

“Poď do Londýna,” povedal mi raz počas návštevy jeden kamoš. Mal som vtedy 20 rokov. Nevedel som, čo chcem robiť, a tak som nad tým ani veľmi nerozmýšľal a vycestoval som. Začal som ako dizajnér v maličkej firme, v ktorej bol len majiteľ a ja. Po pár rokoch som zatúžil spoznať ďalšie miesto, rozhodol som sa teda presťahovať sa a hľadať si novú prácu v Barcelone. Keď som vtedy odchádzal z londýnskej firmy, bol som úplne ‘posratý’. Bolo to moje prvé zamestnanie v živote a mal som hrozný strach odísť a obavy o to, čo bude ďalej. Zrazu mi majiteľ navrhol robiť preňho na diaľku. Vtedy som si uvedomil, že taká možnosť existuje a môj život sa tým úplne zmenil. Potom to už išlo samo.”

“Dnes si fičím na Dribbble, kde si ma ľudia nachádzajú podľa referencií. Počas siedmich rokov práce freelancera som sa veľa naučil, viac-menej skúšaním rôznych vecí. Pár krát to vyjde, pár krát nie. Rozhodne si však momentálne žijem svoj sen – mám slobodu, manažujem si vlastný čas. Po Barcelone som sa vydal smerom na východ, bol som v Thajsku, v Indonézii a teraz sú to Filipíny. Vybudoval som si už aj stálejšiu klientelu, čo je super. K práci potrebujem laptop, telefón a internet. Všetko fičí virtuálne. Celý môj život takto funguje – to je niekedy výhoda ale aj nevýhoda.”

Po takomto úvode sedím zaborená do piesku na surferskej pláži na ostrove Siargao a čakám, kým mi Tomáš rozpovie o svojej skúsenosti s prácou na diaľku. Svet cestovania a práce z pláží bol v poslednom období veľmi idealizovaný a mňa zaujímalo, aká je skutočnosť. Nie tá skutočnosť z dokonalých fotiek, ktoré kolujú po sociálnych sieťach, propagujúcich rôzne značky a hotely. Zaujímalo ma, ako cestovanie a práca na diaľku zapadá do štandardného sveta práce, aké nástrahy a výhody prináša firmám aj jednotlivcom.

“Môj deň vyzerá asi takto: pomaly sa prebudím a dám si kávu. Hlavne žiadny zhon. To je základ. Rád robím z rezortov, kde je internet a dobrá káva. Keď sa ponorím do práce, úplne zabudnem na svet navôkol. Okolo obeda mi chodia maily. Moji súčasní klienti sú v Amerike, takže s časovými zónami to funguje veľmi dobre. Väčšinou to záleží na požiadavkách v danom dni, tie udávajú množstvo času stráveného prácou. Niekedy pracujem hodinu, niekedy šesť hodín. V priemere pracujem asi päť hodín denne. Niekedy sa stane, že práca v daný deň skrátka nejde. Väčšinou to silím a chvíľu sa snažím, no niekedy je lepšie nechať to tak a ísť si zasurfovať. Hlavne keď ide o niečo kreatívne. To je veľká výhoda manažovania svojho času. Čas sú pre mňa peniaze. Nechem ho míňať. Práve tu vidím najväčší rozdiel medzi prístupom k práci v mnohých firmách a v tom, ako sa vyvinula freelancerská ekonomika.”

“Praktiky v mnohých firmách aj v kreatívnom priemysle nútia zamestnancov vyprodukovať určité množstvo návrhov, stráviť určitý čas v kancelárii bez ohľadu na to, či ľudia produkujú hodnotu alebo nie. Aj napriek tomu, že sa svet pohol technologicky, na pracoviskách prevláda tendencia mikromanažovať a posesívne správanie. Zamestnávatelia alebo klienti si myslia, že ťa vlastnia. Myslím, že firmy sa boja, že keď nevidia ľudí pracovať, tak nepracujú. Boja sa, že stratia kontrolu. No keď človek doručí kvalitnú prácu do stanoveného dátumu, kde je problém? Je smiešne, že ešte stále považujeme klasický 9-5 systém za záruku kvalitnej práce. Predstavte si, že máte firmu v Bratislave a vôbec sa nemusíte limitovať tým, v akej geografickej šírke sa nachádza talent, ktorý by ste chceli zamestnať. Ďalšia obrovská výhoda je cena nájmu kancelárií. Myslím, že stojí za to zvážiť takýto spôsob manažovania biznisu, hlavné je nebáť sa a skúsiť to. “

“Ako teda využiť možnosť pracovať na diaľku? Vedel by si nám povedať čo máš úspešne odskúšané a čomu sa vyvarovať?” “Napríklad čo sa týka transparentnosti a komunikácie. Keď sedíme v kancelárii, môžme mať domnienku, že práca sa skrátka deje. To je tiché zlo. Vzdialenosťou sme viac nútení komunikovať a nastaviť si spoločné pravidlá. Pri práci na diaľku je treba viac proaktívnosti ako od freelancera, tak od klienta. Treba si jasne určiť očakávania a míľníky projektu. Ja presne viem, kedy odo mňa klient očakáva prvú verziu návrhu, komunikujeme spolu postup a vzájomné potreby. My v rámci tímu komunikujeme pomocou emailu a Slacku, čo nám umožňuje komunikáciu v real-time. Keď je potrebné si zavolať, využívame Skype.”

“Byť ďaleko od tímu alebo od ostatných ľudí z branže má aj neýhody. Niekedy je fajn byť s ľuďmi fyzicky spolu, vymeniť si know-how. Preto je super cestovať do miest, ako je napr. Chiang-Mai v Thajsku. Tam je práci digitálnym nomádom a zamestnancom distribuovaných firiem prispôsobená celá infraštruktúra – perfektný a lacný internet, príjemné pracovné prostredie a výber z nespočetného množstva co-workingových priestorov, rozmanitosť jedál a spoločenského života. Takéto miesta lákajú čoraz viac ľudí, ktorí odišli z veľkých miest a zistili, že žiť svoj sen je už dnes veľmi reálne. Cestovať a na nejaký čas sa usadiť na mieste, ktoré nám momentálne vyhovuje, nie je už považované za luxus, ale skôr za naplnenie potrieb.”

“Začať žiť týmto štýlom sa spočiatku môže zdať ťažké, ale treba mať jednoducho oči na stopkách. Treba si premyslieť, čo dokážeš predať a zároveň čo ťa baví robiť. Možností je veľa. Populárne je napríklad prekladateľstvo, copywriting, marketing, manažovanie sociálnych médií, písanie či dizajn. Kľúčom je vybrať si a zdokonaľovať sa v tom. Ak je človek ešte zamestnaný, tak je super v ňom zotrvať a pomaly sa pripravovať na presun, budovať si znalosti a network. Pre mňa bolo vždy veľmi dôležité sledovať trendy, či už vo svete dizajnu alebo technológií a je to moja každodenná povinnosť aj dnes. Kým si človek vybuduje portfólio projektov a klientov určite to potrvá, ja sa na začiatku každého pracovného vzťahu vždy snažím nastaviť očakávania, zdôrazňujem, že pracujem na diaľku. V takomto životnom štýle je zahrnuté množstvo neistoty. Ak freelancing je nevyspytateľný, tak robiť freelance a popri tom cestovať je dvakrát tak nevyspytateľné. To že pracuješ ako freelancer niekde z Filipín je pre niektorých ľudí rozhodujúci faktor, nepáči sa im to, chcú ťa mať bližšie. Tu je ale aj na tebe uistiť klientov a presvedčiť ich, že vieš čo robíš a že takýmto spôsobom pracuješ už nejakú dobu. Určite treba mať šťastie a ja si veľmi uvedomujem že ho mám. Som za to veľmi vďačný, pretože je to môj splnený sen a dnes si už skutočne neviem predstaviť, že by som musel pracovať v kancelárii.”

“Samozrejme mi to nedá a musím sa spýtať Tomáša aj na jeho vzťah k Slovensku. Do akej miery sa tvoj život viaže k Slovensku a čo možný návrat? Zvažoval si niečo také? “Som v kontakte s kamošmi a rodinou, máme spoločnú skupinu, kde komunikujeme. Vôbec ale nepociťujem, že o niečo prichádzam, alebo že musím byť neustále online kvôli tomu. Večer sledujem slovenské správy Minúta po minúte, lebo chcem byť informovaný o tom, čo sa deje. Spoločenská situácia aj politika ma zaujímajú, však tam platím dane. Takže so Slovenskom sa cítim byť určite spojený. Niekedy, keď sa nehovorí dlho po slovensky, tak mi to aj chýba. Aj jedlo mi chýba. No žiť by som sa tam ale nevrátil, tam sa nevidím. Stať sa síce môže čokoľvek, ale z vlastnej vôle by som sa tam nevrátil. Na Slovensku sa ľudia stále sťažujú a nič nerobia pre to, aby situáciu zmenili. Ako keby čakali, že veci budú spravené pre nich a za nich. Určite v tom zohráva rolu aj historický faktor, no práve to by mohol byť dôvod to zmeniť a nesprávať sa tak. Určite je mnoho tých, ktorí sú výnimkou a situácia sa začína pomaličky meniť, no tu na Filipínach sú ľudia očividne šťastnejší. Aj s tým málom čo majú. Je to obrovský rozdiel.

V dnešnej dobe môžeme robiť čokoľvek sa nám zachce, môžeme ísť kdekoľvek. Myslím si, že ak človek niečo chce, tak to môže mať kdekoľvek, len sa treba snažiť. Bola by preto škoda ostať mrzutí a nečinní na mieste, kde nie sme šťastní.


Tomášovu prácu môžete nájsť na spomínanom Dribbble alebo Behance.

Novinky Odviati

Každý mesiac Vám pošleme e-mail so všetkými novinkami. Žiaden spam.