Na čele „slovenskej kabíny“ Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre tlmočenie vedie tím, ktorý každý deň uľahčuje život delegáciám zastupujúcim slovenské záujmy v Bruseli. Splnil sa jej sen každého tlmočníka, euroúradníka i manažéra. Prispieva k hladkému priebehu stretnutí na najvyššej európskej úrovni, manažuje skupinu špičkových tlmočníkov a popri tom má možnosť naďalej sa venovať svojmu remeslu – tlmočiť zo štyroch jazykov.

„Jazyk je tu oveľa viac než len komunikačný nástroj. Napríklad premiéri a ministri často využívajú reprezentačnú funkciu jazyka, aj keď plynulo hovoria anglicky. Delegát sa musí vždy vedieť odhadnúť a zvážiť, či ustojí tlak prezentovať pozíciu svojej krajiny v cudzej reči, alebo či považuje za menšie riziko odovzdať časť moci jazyka do rúk profesionálnemu tlmočníkovi. Jazyk zohráva dôležitú rolu z hľadiska prezentovania národnej pozície, protokolu, ale aj komunikácie s voličmi. Boj o tlmočnícke kabíny sa tak neraz stáva súčasťou politickej súťaže.“

Po štúdiu tlmočníctva na Univerzite Komenského odštartovala Katarínina kariéra v zlatých porevolučných rokoch, kedy trh prial rozhľadeným a pripraveným. „Na Slovensku panoval konferenčný boom. Tlmočenie potrebovali nielen západní investori, ale aj politickí konzultanti vyslaní na pomoc s budovaním našej mladej demokracie. Vtedajšie zlaté časy už dávno skončili. Dnes je príležitostí oveľa menej a na konferenciách dominuje angličtina.“

„Uplatniteľnosť tlmočníka jednoznačne závisí aj od jazykovej kombinácie, na ktorú sa rozhodne staviť. Jasné, že v hlavnom meste EÚ treba ovládať viaceré jazyky spomedzi najviac používanej veľkej päťky, teda angličtinu, nemčinu, francúzštinu, španielčinu alebo taliančinu. K nim je však dobré pridať nádych exotiky, ktorá v kabíne daného štátu nepatrí medzi štandard. Zatiaľ čo pre Slovákov to môže byť napríklad portugalčina, v anglickej kabíne sú zaujímaví kolegovia ovládajúci menej rozšírené východoeurópske jazyky.“

„Mojou vstupenkou do bruselských tlmočníckych kruhov bolo v roku 2000 absolvovanie všeobecne obávaných akreditačných testov. Momentálne je pri európskych inštitúciách akreditovaných asi tritisíc tlmočníkov. Každý kandidát musí okrem materinského jazyka ovládať aspoň dva cudzie. „Nie, čeština sa pre nás neráta,“ dodáva Katarína s úsmevom. „Test je naozaj náročný. Kandidát musí dokázať, že už na nasledujúci deň bude pripravený konzekutívne aj simultánne tlmočiť stretnutia na najvyššej politickej i odbornej úrovni. Mrzí ma, že u nás doma je pravdepodobnosť úspešnosti čerstvých absolventov prevažne nízka.“

Neodolám možnosti zabŕdnuť do otázky kvality slovenských univerzít. „Štúdium jazykov je akademické. Školy venujú málo priestoru praktickému tréningu tlmočníckych techník vyžadovaných európskymi inštitúciami. Po našom vstupe do EÚ však bolo treba začať okamžite tlmočiť aj do slovenčiny. Európske inštitúcie zareagovali na túto situáciu založením vlastného vzdelávacieho programu. Dnes na Univerzite Komenského beží postgraduálny Európsky kurz konferenčného tlmočenia. Úspešnosť absolventov na testoch je skutočne vysoká.“ Je však poriadny šok počuť, že v ponímaní komisie je to „až“ tretina účastníkov.

„Sú roky, kedy sa bez otvorenia nášho kurzu nepodarí akreditovať žiadneho nového tlmočníka. Latka je skutočne vysoko. Nemôžeme si dovoliť riskovať žiadne chyby.“

„Možno prekvapí, že tlmočenie je výrazne tímová práca. Keďže sila reťazca zodpovedá sile jeho najslabšieho článku, prípadná chyba jednotlivca vyúsťuje do kritiky celej kabíny. Hoci je snaha prideľovať nováčikom ľahšie témy, takých je v európskom kontexte minimum. Aj na prvý pohľad nevinné stretnutie môže skončiť politickou šarvátkou alebo veľmi technickou diskusiou.“

„Byť excelentným jazykárom nestačí. Rovnako potrebný je aj cit pre multikultúrnu komunikáciu a obrovská flexibilita. Tlmočník sa niekedy až ráno dozvie, na aké stretnutie bol v daný deň pridelený. Začne sa pripravovať na tlmočenie o migrácii a nakoniec je preložený na stretnutie o kvótach na mlieko. Znie to desivo, ale praxou sa to dá naučiť zvládať. V riadenej improvizácii nám pomáhajú sofistikované lingvistické nástroje. Na druhej strane je pre získanie dôvery klienta dobré pochytiť konkrétny žargón. Delegát veľmi rýchlo odhalí, či naše tlmočenie dáva zmysel alebo v téme plávame.“

„Ľudia sa často pýtajú, či sa špecializujeme na konkrétne politiky, no vzhľadom na rozsah tém to nie je možné. Naša práca je o to náročnejšia, že často prebieha cez tretí kontaktný jazyk. Trojčlenný tím v kabíne nemá šancu pokryť všetkých 24 úradných jazykov EÚ. V praxi to znamená, že na tlmočenie chýbajúceho jazyka sa použije tlmočenie kolegu z anglickej či francúzskej kabíny. Najčastejšie chýbajú pobaltské jazyky, ktoré sú extrémne zložité a ich využitie obmedzené. Zastúpenie slovenčiny v ostatných kabínach je prekvapivo dobré. Do svojho portfólia si ju pridávajú najmä kolegovia, ktorí sa naučili češtinu v období predchádzajúcom českému predsedníctvu v Rade EÚ.“

„Aký veľký sme manšaft? Pre komisiu a Radu pracuje asi 600 stálych tlmočníkov a ďalších 3000 je na voľnej nohe denne k dispozícii na desiatky stretnutí v Bruseli či vo svete. Na mojom oddelení pracuje 15 zamestnancov so slovenčinou ako rodným jazykom a akreditovaných je ďalších 70 slovenských tlmočníkov. Európski tlmočníci ovládajú v priemere 4 pracovné jazyky, ja tlmočím z nemčiny, francúzštiny, angličtiny a holandčiny. Rekord drží kolega, ktorý pracuje s 9 jazykmi. Spomeňte si na nich, keď sa vám nabudúce nebude chcieť pustiť do štúdia ďalšieho jazyka.“

„Úroveň vyjadrovania sa delegátov je rôzna. Cenzúra však neprichádza do úvahy, ani keď zaznejú ostrejšie vyjadrenia. Technický charakter debát v Európskej komisii nás, našťastie, netlačí do tlmočenia expresívnych výrazov. Viac sa zapotia kolegovia v Európskom parlamente. Im dávajú zabrať známe postavičky typu poslanec Farage, ktorý si rozhodne nedáva servítku pred ústa. Aj vtedy je však našou úlohou sprostredkovať autentický odkaz ostatným poslucháčom.“

Euroskeptik by určite poukázal na vysokú cenu udržiavania európskeho multilingvizmu. „Rozpočet celého tlmočníckeho servisu predstavuje len 0,09% rozpočtu na fungovanie EÚ. V prepočte na obyvateľa EÚ nás tlmočnícke služby stoja asi 25 centov ročne. Navyše rozpočet sa stále znižuje. Kvôli plošnému šetreniu, ale aj zmenšovaniu dopytu nových členských štátov. Aj slovenskí delegáti sa postupne v Bruseli udomácňujú. Cítia sa sebavedomejší a zručnejší v cudzojazyčných rokovaniach. Napriek tomu si medzinárodné rokovania vyžadujú obrovské intelektuálne úsilie. Je obdivuhodné, že v Bruseli bežne stretneš odborníkov, ktorí bez tlmočenia zvládnu predsedať rokovaniu, spracúvať pripomienky delegátov, rozmýšľať nad vlastnou stratégiou i koncipovať svoj ďalší príspevok do diskusie.“

„Moji známi sú najviac zvedaví na pikošky zo zákulisia. Napríklad, aké to bolo, tlmočiť na emočne vypätých summitoch o záchrane Grécka zvolávaných z večera do rána, ťahajúcich sa celé dni a noci… Pre mňa a asi každého v kabíne bola možnosť zúčastniť sa historických rokovaní o budúcnosti eurozóny skôr veľká česť a zážitok než záťaž. Napríklad v prípade posledného víkendového summitu sme pracovali v dvoch tímoch na zmeny. Keď som v sobotu v noci odchádzala, netušila som, či si mám rušiť program na nasledujúci deň. O siedmej ráno som dostala telefonát, že rokovania pokračujú a o hodinu mám sedieť v kabíne. Takéto extrémy sa však v podstate dejú oveľa častejšie, než sa dozvedáme z médií. Raz som už musela nechať plný nákupný košík v obchode a vo voľnočasovom oblečení utekať na záskok na rokovanie českého predsedníctva o tuniakoch. Veľa detailov však prezrádzať nemôžem a už vôbec nie o rokovaniach za zatvorenými dverami. Čo sa stane v kabíne, zostane v kabíne.“

„Byť európskou tlmočníčkou je úžasné. Európske inštitúcie sú pravý tlmočnícky raj, neporovnateľný so súkromným sektorom či OSN. Naše pracovné podmienky sú najlepšie na svete.“

„EÚ navyše rieši široké spektrum veľmi zaujímavých tém a tlmočník má možnosť nazrieť do svetov, o ktorých by sa mu ani nesnívalo. No a v neposlednom rade by mi asi mnohí manažéri závideli to, že som sa nemusela vzdať svojho remesla a stále mám možnosť tráviť polovicu týždňa tlmočením.“

„Jeho jedinou hrozbou sú kritici, ktorí v snahe ušetriť poukazujú na čoraz lepšiu angličtinu delegátov. Tlmočenie však určite prežije, aspoň na vysokej politickej úrovni. Nie kvôli tlmočníkom. Kvôli zaisteniu rovnocennej pozície delegátov, ktorí odvádzajú obrovský výkon pri rokovaniach so zahraničnými partnermi. Ale aj kvôli transparentnosti voči občanom, ktorí čoraz viac sledujú priame prenosy z diania v Bruseli.“

„Najspokojnejšia som, keď nás klienti úplne prestanú vnímať. Keď rokovanie beží hladko bez toho, aby si niekto vôbec uvedomil, že sa tlmočí. To je pre každého tlmočníka najlepšia pochvala.“

AUTORKA ROZHOVORU LUCIA KLEŠTINCOVÁ
FOTKY IGOR KISS
EDITORKA FRANTIŠKA GIBALOVÁ