Lukáš Fila: Pred desiatimi rokmi by som povedal, že akýkoľvek zásah do slobody prejavu na internete je zlý

952 498 Odviati

Bratislava, deväť hodín ráno. Kráčame úzkou chodbou kancelárskej budovy na konci ktorej sú dvere s logom Denníka N. Za dverami, vo veľkej open-space kancelárii naproti nám kráča usmievavý muž. Lukáš Fila. Šéf vydavateľstva N Press, basgitarista kapely Korben Dallas, manžel a otec dvoch detí. Usadili sme sa v modro ladenej zasadačke a začali sa rozprávať. Najprv o ňom a o jeho začiatkoch, o tom ako a prečo vznikol Denník N, čo si myslí o konšpiračných médiách a samozrejme o jeho kapele a najnovšom albume Stredovek. Vítajte na rannej káve s Lukášom Filom, začíname na Právnickej fakulte Univerzity Komenského.

 „Keď som začal študovať právo, prvý rok ma to vôbec nebavilo. Na akademickej pôde bolo prekopírované celé vtedajšie HZDS, čo značne znižovalo jej kvalitu. Nemôžem povedať, že by ma to napĺňalo, preto som sa venoval skôr voľnočasovým aktivitám. Ale takým tým škodlivejším a myslím, že ak by to pokračovalo po tejto trajektórii, dopadlo by to veľmi zle. Počas štúdia prišla ponuka práce asistenta v účtovníckej firme. Robil som tabuľky v Exceli a podobné veci. Nebolo to niečo, čo by ma bavilo, no lepšie ako moje doterajšie voľnočasové aktivity. Ďalšia práca už mala s tou dnešnou spoločného viac. Našiel som inzerát v SME-čku. Slovak Spectator hľadal politického redaktora. Jazyk som vedel, poznatky z politiky som mal tiež, tak som sa prihlásil a zobrali ma. V roku 2001 som tak začal robiť prácu v médiách, čo ma konečne bavilo a pričom som prakticky ostal dodnes.
Spolu s Jurajom Benetinom, s ktorým dnes hráme v kapele, sme sa neskôr prihlásili do veľkej študentskej súťaže pre informačnú kampaň o EÚ, ktorú organizoval denník Pravda. Tú súťaž sme vyhrali a veľmi sme sa tešili! Popri Spectatorovi som začal písať aj pre Pravdu a popri tom bežala aj spomínaná kampaň o EÚ. Keď sa na to pozriem spätne, ku koncu štúdia to bolo dosť šialené a vyčerpávajúce obdobie. Asi nebolo celkom dobre venovať sa toľkým veciam naraz. Nevadí.
Po čase mi napadlo, vytvoriť pre čitateľov Spectatora databázu známych ľudí na Slovensku. Bolo tam info o nich, spolu s odkazmi na ďalšie webstránky, aby sa ľudia, ktorí nehovoria po slovensky, ľahšie dostali k informáciam o známych Slovákoch. S týmto nápadom som sa dostal k šéfovi Petit Pressu. Odprezentoval som mu ho spolu s ďalšími nápadmi, ktoré mi napadli v tej chvíli. Asi to urobilo dojem a zobrali ma na miesto projektového manažéra. To je pozícia, pri ktorej neviete čo presne máte robiť. Nie žeby ste nemali čo robiť, naopak, máte široké spektrum činností, že je ťažké to inak definovať. Tak som sa ním teda stal, a začal robiť na tomto a ďalších podobných projektoch. Tento konkrétny projekt už nefunguje, volalo sa to leaders.sk a zaujímalo by ma, či z toho ešte niečo ostalo.
Moja práca bola často spájaná s marketingom. Preto som po pár rokoch dostal ponuku stať sa v Petit Presse marketingovým riaditeľom. Robili sme zaujímavé veci a keď sa na to opäť pozerám spätne, naučil som sa veľa vecí, ktoré som neskôr zúžitkoval v N-ku. Spoznal som celé vydavateľstvo z pohľadu redakcie, aj z pohľadu firmy a jej aktivít, postupne som sa učil všetkým procesom, ktoré tam prebiehajú. Práve z týchto poznatkov môžem dnes čerpať.
V roku 2006 odišiel zo SME šéfredaktor Milan Šimečka a v SME sa začal vytvárať nový tím, ktorý povedie redakciu. Dostal som sa na pozíciu zástupcu šéfredaktora a popri tom sa naďalej venoval marketingovým činnostiam. V tom čase bežali také tie avizované témy v rádiu a televízii, že – Dôchodcovia pozor! Už zajtra sa dočítate v SME o koľko sa vám zvýšia dôchodky! – No tak to som robil pár rokov vkuse. V redakcii sa to často menilo. Ľudia prichádzali a odchádzali a ja som sa po rokoch – od nástupu Radičovej vlády – stal šéfom spravodajstva a bol ním až dokým neprišla Penta.“

Vznik Denníka N

V roku 2014 prišlo u vydavateľa denníka SME (Petit Press) k veľkej zmene, ktorá priniesla vznik nového média – Denníka N. Polovičný majiteľ Petit Pressu predal svoj podiel slovenskému investorovi – Penta Investments. Vedenie denníka SME a časť jeho redakcie vtedy na znak nesúhlasu s predajom podalo hromadnú výpoveď. Hlavným dôvodom bola dodnes nevyšetrená najväčšia politická kauza Gorila, v ktorej sa často spomínalo práve meno jedného z piatich majiteľov Penty. Hromadná výpoveď a postavenie sa za ideály redakcie, boli základným kameňom Denníka N, čoraz viac populárneho média, s ktorým má Lukáš veľké plány.

„Celý priebeh predaja bol dlhší proces. Či už v SME, alebo inej firme, ktorá je verejnosti na očiach sa často šušká o podobných veciach. Tak tomu bolo aj teraz a ja som si hovoril: no určite, kto by už nás kupoval. Keď Penta začala skupovať Plus 7 dní, Plus 1 deň a Trend začali sme tušiť, že niečo podobné sa môže stať aj nám. Povedal som si, že ak sa to stane, dám výpoveď a niekde sa už predsa zamestnám.
Penta dala našim predošlým majiteľom ponuku na kúpu vydavateľa SME – Petit Pressu. Majiteľ druhej polovice, Peter Vajda (PSIS) mal tzv. predkupné právo, ktoré mu umožňovalo v podobnom prípade druhú polovicu odkúpiť. Hneď po predložení ponuky sa vyvinula snaha Petra Vajdu a vedenia SME nájsť nového investora. Vtedy to bolo viac-menej živelné, komu napadol nejaký kontakt na možného záujemcu, okamžite sme ho oslovili. Prvé týždne sa zdalo, že sa to aj podarí – hovoril som si, predsa nie je možné, aby to takto dopadlo. Ku koncu mesiaca to ale vyzeralo zle. Vtedy sme sa ako vedenie redakcie rozhodli, že ak nás Penta kúpi, odchádzame. V tomto momente sa stalo niečo veľké – masovo sa pridali všetci ostatní – to bol najväčší zlom. Vedel som, že to pre nikoho nie je jednoduché, ľudia sa predsa musia starať o svoje rodiny, platiť hypotéky a tak ďalej. Urobilo to na mňa obrovský dojem a uvedomil som si, že symbolika hrá v tomto momente veľkú rolu.
Zrazu som mal obrovský pocit zodpovednosti a to aj napriek tomu, že sa každý rozhodol sám za seba. Sto krát som si mohol povedať, že kašľať na to, každý sa predsa niekde zamestná – no na takej tej nevypovedateľnej rovine som cítil zodpovednosť, čo s nami bude ďalej. Bol to veľký tlak a cítil som, že ľudom z redakcie niečo dlžíme a mali by sme vytvoriť niečo nové, spoločne. Aj keby to nemalo vyjsť, ale aspoň to skúsime.“

„Na ľuďoch z redakcie bolo vidieť, že majú veľkú chuť robiť a my sme našli investorov, ktorí uverili nášmu nápadu – vtedy Projektu N. To bolo to najdôležitejšie čo sme potrebovali. Keď som prvý krát prišiel s návrhom vydávať tlačený denník, všetci na mňa pozerali, či som sa úplne zbláznil. Ja sám som nie úplne veril tomu, čo naozaj hovorím. Vtedy prevládal názor, že ak niečo nové, tak určite nie print, a ak áno, tak možno nejaký občasník, všetko je dnes predsa digitál. Tak sme si k tomu sadli a prepočítavali, čo bude pre nás najlepšie a tlačený denník sa zrazu nezdal ako zlý nápad. Dnes si myslím, že sme sa vôbec nerozhodli zle. Je ťažké povedať, ktorú tehličku sme mohli nahradiť inou, teda čo sme mohli urobiť inak – dôležité je, že sme to urobili a výsledok je dobrý.“

„Veľa ľudí nevidí rozdiel medzi Pentou a inými investormi a myslia si, že tým, že sme nezávislí, nemáme žiadneho investora. Už v SME boli odjakživa investori – majitelia. Nemyslím si, že by mal niekto z redakcie problém s kapitalizmom ako takým – skôr si vyberáme pre koho budeme robiť. Pre niektorých ľudí pracovať chceme, pre iných zasa nie – také je to jednoduché. A prečo nie práve Penta? Dôvod je ich história spájaná s Gorilou aj to, ako prebiehal celý proces predaja – také tie pokútne metódy, kedy sme ani nevedeli, kto nás to vlastne kupuje.“

Konšpiračné médiá

Novodobým fenoménom médií, či už na internete alebo mimo neho, sa stali konšpirácie. Ten, kto aspoň z časti sleduje sociálne siete si vie spomenúť na minimálne jednu za posledné mesiace. Alternatívne fakty stojace na vode a častokrát vyvrátené tvrdenia sa šíria internetom práve vďaka sociálnym sieťam. Nás zaujímalo, či to Lukáš pokladá za hrozbu a čo sa s tým dá robiť.

„Niektoré z médií, ktoré sú v ich slovníku alternatívne a v tom našom konšpiračné, priznávajú, že už aj keď si informácie nevymýšľajú, tak ich neoverujú. Naši redaktori chodia po svete a informácie zisťujú naživo. Z ich strany je to iba generovanie obsahu, či už fiktívneho alebo nie a to je zásadný rozdiel medzi nami a nimi. Potom je tu aj šedá zóna médií, ktoré sú prebraté a odkomunikované v určitom štýle. Máme editorov, ktorí články kontrolujú a komunikujú s autormi už od jeho vzniku, ďalej je to obrovská právna zodpovednosť, taktiež sa hlásime k viacerým etickým štandardom. Toto sú veci, ktoré nás vedú k snahe premieňať a interpretovať fakty pravdivo.
Neexistuje niečo, ako absolútne objektívny spôsob interpretovania informácií. Vždy záleží na konkrétnom človeku, ktorý píše, čo mu pripadá dôležité a tak tam presakuje jeho videnie sveta; dôležité je však overovanie, či teda moje videnie sveta zodpovedá skutočnej realite.
Nejde tu o nadržiavanie nejakej strane, ide o to aby sa dodržiavali základné pravidlá.
Myslím si, že je nebezpečné aké množstvo blbostí sa na internete generuje.“

„Pred desiatimi rokmi by som povedal, že akýkoľvek zásah do slobody prejavu na internete je zlý. Dnes však bude niečo na tom, že existuje snaha regulovať to, čo sa na sociálnych sieťach šíri.“

„Vďaka Facebooku je toho viac, každý človek môže vytvárať a posúvať hlúposti ďalej. Nie je to problém dezinformačného média ako takého, problémom je, že veľa ľudí si hlúposti naozaj myslí. Tým, že ich ľudia vidia napísané, navzájom sa v nich utvrdzujú a povzbudzujú k ich prejavovaniu. A to je nebezpečný fenomén.“

Korben Dallas

Čo sa vám vybaví pod menom Korben Dallas? Postava z filmu Piaty element, alebo slovenská kapela? Lukáš sa totiž okrem Denníka N a svojej rodiny venuje hudbe. Hrá na basgitaru v rockovej skupine Korben Dallas. Tá má na konte už 5 albumov a svojou tvorbou prekračujú hranice nezávislej hudobnej scény.

„Korben Dallas je postava z filmu Piaty element, ale spočiatku sme o tom nevedeli! Mali sme už niečo nahraté a chceli sme to niekam poslať. Nemali sme však meno. Juraj bol v jeden deň v krčme a na spoločných toaletách našiel papierik, pichnutý za zrkadlom. Vytiahol ho a na ňom bolo napísané Korben Dallas. Páčilo sa mu to a tak mi hneď volal. Ja som bol už zúfalý a prijal by som naozaj hocaký názov. Tak som samozrejme súhlasil a začali sme si hovoriť Korben Dallas.
Keďže sme túto príhodu už pár krát spomínali, ozvalo sa nám dievča, ktoré tam ten papierik nechalo. Písala si v tom čase s nejakým chalanom, ktorého uvidela v tej krčme. Lístok mu tam nechala v domnienke, že si ho možno všimne – jeho nick bol totiž Korben. Juraj to však prekazil, a tak nám to dievča nechtiac podhodilo názov pre našu kapelu.“

„Tvorba nového albumu (Stredovek) bol veľmi príjemný proces aj pre to, že nie je náš prvý album. Také tie občasné nedorozumenia, kedy sme nevedeli aké sú naše roly v kapele sú preč, ostalo iba plné sústredenie sa na výsledok a myslím, že to je aj vidieť. Album je kryštálovo čistý a zároveň aj nápaditý. Osekali sme ho a ostalo len to najlepšie. Snažili sme sa, aby bola každá pesnička iná a svojská. Máme tam minimum postprodukcie, žiadne digitálne efekty, čiže sme sa snažili čo najlepšie zosnímať čo hráme, aby sa to ďalej nemuselo upravovať. Neviem či to tým pádom môžeme považovať za moderný album, keďže dnes sa často hudba upravuje v postprodukcii. Toto je čistý album, kde ľudia hrajú na nástrojoch. A taktiež si myslím, že je iný ako boli tie pred ním. Ako autor to ale nedokážem objektívne posúdiť a ani poslucháč to nemusí dokázať hneď po vypočutí. Niektoré veci je asi lepšie nechať odležať, potom sa uvidí. Tešíme sa na koncerty a prípravu nového albumu.“

„Obľúbenú pesničku nemám. U mňa záleží na danom momente a stále sa to líši podľa toho kde som, čo robím či podľa toho, koľko je práve hodín. Pocity prirodzene menia aj typ hudby, ktorú práve počúvam, niekedy je to dynamickejšie, inokedy pokojné.“

„Moje vízie do budúcnosti sú robiť naďalej hudbu a stať sa najúspešnejším vydavateľstvom na Slovensku. Nedá sa od nás ale očakávať, že by sme prešli do bulváru. Tým sme trochu limitovaní – publikum pre ľahšie správy bude stále väčšie. V oblasti serióznej žurnalistiky však nevidím žiaden problém, ktorý by nám v tom bránil. To je moja vízia, a čím viac dokážeme robiť hudbu a noviny viditeľnejšie a s väčším vplyvom, tým lepšie.“

Novinky Odviati

Každý mesiac Vám pošleme e-mail so všetkými novinkami. Žiaden spam.