Vchádzam do budovy Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli. Vo vzduchu cítiť novotu, ale aj vzrušenie pred historickým míľnikom – predsedníctvom Slovenska v Rade EÚ. Stále sa rozrastajúci tím Slovákov sa presťahoval do tohto nového sídla v rámci príprav na kormidlovanie európskej lode počas druhej polovice tohto roka. Hlavným členom posádky bude stály predstaviteľ nášho zastúpenia Peter Javorčík. V lete vymenil post štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí za novú výzvu. Jeho úlohou už nebude “len” zastupovať slovenské záujmy na rokovaniach európskych inštitúcií, ale hlavne riadiť naše neúprosne sa blížiace predsedníctvo.

V rámci slovenskej komunity sa zhodujeme, že Brusel bude v dobrých rukách. Peter totiž v miestnej diplomatickej rodine nie je žiaden nováčik. “V Bruseli som si v rôznych pozíciách na slovenskom zastúpení, ale aj v Európskej komisii, odkrútil celkovo štrnásť rokov. Tak, ako iní diplomati sa ľahko stotožním s prostredím, kam som vyslaný. Pochopiteľne, pravým domovom pre mňa navždy zostane Slovensko, pretože tam sú moje korene.” 

“Na rozdiel od ostatných kolegov – diplomatov vysielaných do celého sveta som mal šťastie, že moja zahraničná základňa bola vždy Brusel. Moja rodina si tak nemusela opakovane zvykať na nový začiatok v neznámom prostredí a mne to umožnilo špecializovať sa na európsku politiku. Od začiatku snahy Slovenska integrovať sa do EÚ ma oslovovala výzva dať krajine novú zahraničnopolitickú perspektívu. Predvstupovú éru považujem za jednu z najzaujímavejších v mojej kariére. Mal som možnosť prispieť k vytváraniu slovenskej budúcnosti v rámci EÚ. Bolo to nesmierne náročné obdobie, ale s rovnako veľkým pocitom zadosťučinenia. Byť pri tom, keď Slovensko prechádzalo jedným zo svojich kľúčových historických momentov, bolo veľmi motivujúce. A obdobný pocit mám aj s blížiacim sa predsedníctvom.“

Na európskej politike mám rád, že treba počúvať, diskutovať, hľadať kompromisy medzi viacerými aktérmi. V tom spočíva nielen jej výzva, ale i čaro.

Pre mnohých študentov medzinárodných vzťahov je Petrov job vysnívaná kariérna méta aj preto, že sa v mnohom odlišuje od klasickej diplomacie. “Pracovať v Bruseli je podnetné, ale človek si musí byť vedomý, do čoho ide. Rokuje sa o mnohých témach súčasne – napríklad v poslednom období je to migrácia, britské požiadavky na reformu EÚ, prehlbovanie eurozóny či klimatická politika – pričom neraz ide o náročné detaily. Neustále musíme pracovať na našich pozíciách. Ako zástupcovia členských štátov máme teda značný vplyv na výslednú európsku legislatívu, ktorá významne zasahuje do každodenného života občanov či firiem v každej krajine EÚ.”

Pre študentov mám len jedno odporúčanie: Choďte von. Nadýchajte sa zahraničného prostredia. Inšpirujte sa.

„Nielen tým, ktorí majú záujem o diplomaciu, každému študentovi odporúčam stráviť aspoň jeden, dva semestre na zahraničnej univerzite, zažiť svet vonku. Sám som takto ešte v 90-tych rokoch strávil čas v Holandsku a Spojených štátoch. Dnes existujú omnoho širšie možnosti, napríklad Erasmus+ je jeden z najlepšie fungujúcich programov únie. Zahraničná skúsenosť je nepochybne obohacujúca nielen profesionálne, ale aj v osobnej rovine. A prispieva k pocitu, že naším priestorom je celá EÚ. Som rád, že mladšia generácia má oveľa viac príležitostí a je oveľa odvážnejšia ako tá moja, ktorá vyrastala za železnou oponou.“

Predpokladám, že hlavnou podmienkou úspechu v tomto prostredí už nie je znalosť EÚ od A po Z ako voľakedy. „Profil európskeho diplomata vyžaduje napríklad analytické schopnosti, vedieť sa trpezlivo venovať častokrát technickým alebo právnym detailom, no zároveň vidieť väčší, celkový obraz, ako aj praktický dopad rozhodnutí. Je to aj o schopnosti hľadať spojencov, argumentovať, v správnom čase zatlačiť či zvoliť kompromis. V čase nášho predsedníctva budem mať česť pracovať s vyše 200-členným tímom nášho Stáleho zastúpenia. Som presvedčený, že každý z nich si dokáže zastať svoje miesto a bude schopný prispieť k vedeniu náročných diskusií s partnermi z celej Európy.”

Väčšina Slovákov žijúcich v Bruseli má záujem udržiavať väzby so Slovenskom v osobnom aj profesionálnom živote. Snažíme sa túto kapacitu využiť najlepšie, ako sa dá.

“Zastúpenie Slovákov v európskych inštitúciách je podľa mňa primerané veľkosti našej krajiny a dĺžke členstva v EÚ. Staršie členské štáty majú pochopiteľne náskok. Je už len na nás, ako sa nám v rámci neformálnych kontaktov podarí presadzovať naše talenty vyššie a vyššie. Vždy je priestor na to, aby sme robili viac a lepšie.”

“Niekoľkých Slovákov z európskych inštitúcií si takpovediac prepožičiame aj na účely predsedníctva. Pri rokovaniach s ich vedením sa nám potvrdilo, že ide o kvalitných odborníkov. Celkovo platí, že dobré väzby so Slovákmi pôsobiacimi v Bruseli sú nápomocné. V časoch rozširovania EÚ o krajiny nášho regiónu na prelome milénií sme sa tu poznali takmer všetci, ktorí prišli zo Slovenska. Medzičasom sa pôvodne komorná komunita rozrástla na malú slovenskú dedinu. Tento rok bude v Bruseli asi najväčšia koncentrácia Slovákov v našej novodobej európskej histórii.“

„V tomto štádiu už nejde o obyčajný “business as usual”. Vstúpili sme do absolútne kľúčového obdobia príprav na naše historicky prvé predsedníctvo v Rade EÚ. Pôjde o náročné mesiace, keď budeme priamo v kuchyni. Som presvedčený, že toto obdobie nás posunie ďalej – ovplyvní to náš doterajší pohľad aj znalosť o fungovaní inštitúcií a únie ako takej.“

Mojou úlohou bude bezpečne kormidlovať európsku loď a po polroku ju odovzdať ďalšej predsedajúcej krajine. Cieľom nie je otočiť kurz EÚ, ale zabezpečiť jej dobré smerovanie.

Zaujíma ma, ako sa vlastne krajina dokáže na predsedníctvo pripraviť v dnešnom neustále sa meniacom svete. “Bez ohľadu na moje skúsenosti bude predsedníctvo veľká výzva a skok do nepoznaného. Pozorne sa učíme zo skúseností iných krajín, avšak zažiť to na vlastnej koži bude niečo úplne iné. Naši zástupcovia sa zúčastňujú na rokovaniach Rady už viac ako 11 rokov, ale sedieť na predsedníckej stoličke je niečo úplne iné ako doposiaľ. Osobitnou výzvou je potreba oveľa výraznejšie komunikovať s Európskym parlamentom, ako aj s verejnosťou doma, na Slovensku.“

Hoci predsedníctvo nie je určené na presadzovanie národnej agendy, čo vnímate ako najväčšiu príležitosť pre Slovensko? „Bol by som rád, keby sme nezabudli, že predsedníctvo je aj služba ostatným. Vyše 10 rokov sme z únie najmä dostávali, teraz je tu jedinečná šanca niečo vrátiť a ukázať pritom, že vieme prevziať novú zodpovednosť. Takmer 90 percent agendy je daných dlhodobejšou stratégiou únie. A často sú určujúce aj krízové situácie, ako vidíme v prípade migračnej krízy.“

Napriek týmto obmedzeniam som zvedavá, ktorá téma je našim favoritom. „V rámci predvídateľnej agendy bude pre nás veľká príležitosť práca na balíku opatrení budujúcich energetickú úniu, kde sa európske a slovenské priority významne prelínajú. Energetika sa premenila z Popolušky na kráľovnú medzi politikami s najväčším dopadom na biznis, národnú bezpečnosť a klímu. Niektorí Slováci by možno radi videli väčšiu angažovanosť EÚ v témach ako školstvo alebo rómska problematika, no tie nie sú v jej kompetencii. Úlohou predsedníctva je teda potiahnuť dopredu úniu ako celok tam, kde jej to prináleží.”

„Predávať európske témy nie je jednoduché ani v iných krajinách, pretože doplácajú na svoju odbornosť a komplexnosť. Pokrčiť plecami však nie je riešenie. Dúfam, že predsedníctvo prispeje k záujmu ľudí o európske dianie.”

Európska únia sme my všetci.

Jej budúcnosť sa netvorí len v Bruseli, ale významne k nej prispieva aj verejná správa na Slovensku. Ako získať najlepšie talenty napríklad pre diplomatickú kariéru? „V dohľadnej dobe asi nebude poskytovať rovnaké finančné ohodnotenie ako súkromná sféra. Namiesto toho motivuje inými nástrojmi a poskytuje zaujímavé kariérne príležitosti pre ľudí. Práve bruselská dimenzia umožňuje mladým talentom zažiť kontext úplne inej politiky, riešiť širšie európske problémy či pracovať na dennej báze s kolegami z celého kontinentu.”

Petrovi a jeho tímu držíme palce v čoraz intenzívnejšej príprave na kormidlovanie Európy v druhej polovici roka. Za tím magazínu Odviati radi prispejeme k získavaniu podpory slovenskej verejnosti pre nateraz relatívne vzdialené “bruselské” témy.

AUTORKA ROZHOVORU LUCIA KLEŠTINCOVÁ
FOTKY IGOR KISS
EDITORKA FRANTIŠKA GIBALOVÁ