Stojí na čele organizácie, ktorá svojím prístupom k usporiadaniu pravidiel energetického trhu Európy inšpiruje Čínu aj Afriku. Predpovedá, že rozmach obnoviteľných zdrojov spôsobí rovnakú spoločenskú revolúciu ako internet. Priznáva, že Slováci to majú v zahraničí ťažšie, no zároveň si sami život komplikujú tým, ako sa podceňujú. O zákutiach geopolitiky a diplomatického života som sa rozprávala s generálnym tajomníkom Sekretariátu Energetickej charty v Bruseli Urbanom Rusnákom.

„Dohovor k Energetickej charte bol pôvodne navrhnutý ako jedna zo základných zmlúv  Európskych spoločenstiev, no od začiatku s globálnym presahom ďaleko za rámec európskej dvanástky. Pre odborníkov na európske záležitosti je dodnes príkladom odvážnej politickej vízie a zdrojom ponaučení, ako pristupovať k potrebe vyvážiť národné záujmy a zjednotiť pravidlá usporiadania medzinárodných energetických trhov. Mojím poslaním je túto myšlienku revitalizovať a prispôsobiť na podmienky 21. storočia. Vyspelá Európa sa medzičasom posunula oveľa ďalej. Aj preto som neustále na cestách a pracujem skôr na Balkáne, v Ázii, či v Afrike.“

„Moja práca je unikátna v tom, že mám možnosť rozširovať európske hodnoty, skúsenosti a prístup k energetickým investíciám na iné kontinenty. Je vzrušujúce pomáhať ázijským alebo africkým krajinám spoznávať európske modely integrácie. Každý z mojich predchádzajúcich diplomatických postov pre mňa znamenal inú výzvu. Z pozície veľvyslanca na Ukrajine som zblízka videl, ako môže dopadnúť krajina s obrovským potenciálom, keď nie je dobre riadená. Zakladanie Vyšehrádskeho fondu zase bolo krásne obdobie plné kreativity pri posilňovaní našej stredoeurópskej identity. No a súčasný post predstavuje globálnu úroveň v energetickej diplomacii. Ide o transformáciu nadregionálnej organizácie na globálnu, nanovo definovanie jej poslania v súlade s historickými koreňmi a potrebami budúcnosti. Cítim silný pocit zadosťučinenia, keď sa o energetickú chartu zaujímajú v tom istom čase Čína a Kórea, či Izrael s Palestínou. Pochopiteľne, občas zažívam sklamania, ako napríklad keď Rusko pozastavilo svoje aktivity v našej organizácii. Veľkú radosť sme mali napríklad z uznania od amerického ministra zahraničných vecí Johna Kerryho.“

Rovnako geniálny je aj projekt EÚ. Ak o tom pochybujete, pozrite sa na Balkán, Ukrajinu, Blízky alebo Ďaleký Východ. Nie je fér iba kritizovať a podceňovať komplexnosť problémov, ktorým čelia naši európski lídri.

„Európske inštitúcie fungujú veľmi dobre vzhľadom na rozsah tém, ktoré riešia, a potrebu vyvažovať záujmy mnohých krajín. Selektívne vyberanie príbehov o zakrivení uhoriek len odpútava pozornosť od podstaty. Aj keď sa nám to nemusí zdať ideálne, nikto doteraz nevymyslel lepší spôsob zorganizovania vzájomných vzťahov skupiny štátov v rámci jedného regiónu. Slováci rýchlo zabudli na fungovanie v rámci sovietskeho bloku, na ktorého rozhodovanie nemali absolútne žiadny vplyv. EÚ tu dnes nemusela byť. Ťažko sa to však vysvetľuje mladej generácii, ktorá si nemôže pamätať na kolóny a pasové kontroly pri ceste do Rakúska, všadeprítomné ideologické „kaleráby do hlavy„, či nemožnosť študovať ďalej než vo východnom bloku.“

„Ukrajinská kríza je katastrofa. Nie je to obnovenie studenej vojny, ale skutočnej, a to v susednom štáte. Dotýka sa ma o to viac, že som tam ako veľvyslanec strávil skoro päť rokov. Sebauspokojenie veľkej časti ruskej verejnosti a politickej elity z „navrátenia„ Krymu pod kontrolu Moskvy je z dlhodobého hľadiska pre Rusko skôr strategická prehra. Upínaním sa k historickým sentimentom sa stabilná moderná krajina budovať nedá. Rovnako však  netreba zmenšovať zodpovednosť zlyhávajúcich ukrajinských elít. Dodnes nenašli správny cement, ktorý by pozliepal rozštiepenú identitu občanov Ukrajiny do jedného politického národa. Ak sa nepodarí vyriešiť problémy na ukrajinskej politickej scéne, ich eskalácia môže pre Slovensko znamenať najťažšiu skúšku od roku 1968.“

Vyšehrad tvoria štyri rozdielne štáty. No mentálne rozdiely medzi Maďarom zo Segedína, Slovákom zo Sniny, Poliakom zo Štetína a Čechom z Ašu sú menšie ako vo vnútri Ukrajiny. Na Slovensku si to ani nevieme predstaviť, no rozdielna historická pamäť ukrajinských regiónov je pre tamojších lídrov porovnateľná výzva ako zmierovanie národov v rámci európskej integrácie.

„Moje bezprostredné osobné plány závisia od toho, či mi bude koncom roka potvrdené druhé funkčné obdobie generálneho tajomníka Sekretariátu charty. Moja funkcia nie je nárokovateľná. Ide o výber, v ktorom sa musím presadiť oproti mnohým iným kandidátom a získať si čo najväčšiu podporu 54 členských krajín. Nehovoriac o tom, že tak ako v športe, obhájiť titul je oveľa ťažšie než získať ho prvýkrát. Treba nielen preukázať jasné výsledky z minulosti, ale aj ambiciózny a pritom realistický plán do budúcnosti. Ten sa však ťažko definuje v prípade našej organizácie, ktorej pôvodná misia sa v širšej Európe už naplnila. Transformujeme ju za pochodu, hoci členské štáty nemajú nevyhnutne jasnú predstavu o tom, do akej podoby. Je to o kombinácii strategickej vízie, medzinárodného leadershipu a precízneho operatívneho manažmentu.“

„Pri každej kariérnej zmene sa snažím najprv fyzicky aj intelektuálne zregenerovať. Na vysokej vedúcej pozícii nemá človek čas na priebežné vzdelávanie či oddych, v plnom nasadení sa rýchlo opotrebuje. Musí dať zo seba všetko, aby ustál tlaku po odbornej, politickej aj ľudskej stránke.“ V hlave sa mi pritom vynoria slová Henryho Kissingera. Slávny americký diplomat vo svojich memoároch pripomína, že práca vo vysokom úrade človeka učí rozhodovaniu, nie podstate veci, a že skôr konzumuje intelektuálnu kapacitu, než by ju vytvárala.

Na druhej strane sa zhodujeme, že celoživotné pôsobenie na medzinárodnej scéne je droga, od ktorej sa pri návrate domov ťažko odvyká. Urbanovi Rusnákovi túto pravidelnú dávku dodávalo štúdium v Moskve a v Ankare, diplomatické vyslanie v Turecku a na Ukrajine, či manažovanie medzinárodného tímu v našom regióne či po celom svete. „Keď je človek mladý, verí, že môže všetko. S vekom a postupom v exekutíve rastie zodpovednosť a náročnosť práce v multikultúrnom prostredí a zároveň pokora pred zložitosťou sveta. Európske skúsenosti su iba obmedzene aplikovateľné, keď rokujete s partnermi z iného kultúrneho a politického prostredia na globálnej úrovni.“

Slováci idú s kožou na trh. Nemajú za sebou silnú krajinu, vďaka ktorej by mali výhodnejšiu východiskovú pozíciu. Práve naopak, najskôr si musia obhájiť, prečo si vôbec zaslúžia byť za rokovacím stolom. Sme však experti na podceňovanie vlastných schopností. Kvalitou sa kedykoľvek vyrovnáme západným partnerom. Nebesá sú našim jediným limitom.

„Je jasné, že na tento typ kariéry sú lepšie pripravení absolventi zahraničných univerzít. Jednak vďaka jazykovým schopnostiam, ale aj spôsobom myslenia a pripravenosťou zvládnuť fungovanie v inom prostredí. Ja za svoje úspechy vďačím tvrdohlavosti, pracovnému nasadeniu a podpore rodiny. Ale aj tomu, že ostatných 20 rokov žijeme v najlepšej dobe dejín ľudstva s najmenším počtom ozbrojených konfliktov. Je povzbudzujúce počúvať Japoncov alebo Kórejcov, ako s obdivom sledujú, kam sa Európa dokázala dostať za posledných štyridsať rokov. Ako mierovým spôsobom uriadila rozširovanie EÚ a pozitívne ovplyvnila aj svoje blízke okolie. Žiadnemu inému regiónu sa to nepodarilo. Skôr naopak. Nedávno som bol v Soule práve počas ostatnej eskalácie napätia, ktorú sprevádzalo rinčanie zbraní. Aj v tom vypätom čase sme sa však venovali možnostiam regionálnej energetickej spolupráce. Otázky energetickej bezpečnosti sa nedajú riešiť na národnej úrovni. Musíme však mať viac empatie pre partnerov.“

Napadá mi, či vlastne teraz žijeme zlaté časy slovenskej energetiky, keďže popri Urbanovi Rusnákovi na čele Sekretariátu Energetickej charty zároveň európsku energetickú politiku riadi náš eurokomisár Maroš Šefčovič. „Bolo by naivné očakávať, že ktokoľvek u nás doma či v Bruseli dokáže zásadne ovplyvniť ceny energií. Väčší vplyv má na ne napríklad rozhodnutie ústredného výboru čínskej komunistickej strany o výstavbe nových jadrovych elektrární. Ceny energií určujú megatrendy, ktoré sa už netvoria v Európe. Pri mojej práci som tak získal úplne inú perspektívu aj na európsku spoluprácu, jej možnosti a limity.“

„Na Slovensku sme nezažili tak masívne šoky ako napríklad Holandsko v sedemdesiatich rokoch, ktoré by nás reálne donútili zamakať na energetickej efektívnosti. Krátka epizódka vypnutých dodávok plynu z Ukrajiny spred pár rokov nebola dosť dramatická na to, aby na ňu naša spoločnosť po pár týždňoch nezabudla. Slovensko dlhodobo profitovalo z toho, že bolo na trase infraštruktúry zo Sovietskeho zväzu do západnej Európy. Z tohto vlaku sa ťažko vystupuje. Výhybku mu môžu prehodiť aj mimo nášho územia, a potom budeme postavení pred hotovú vec.“

„Budúcnosť našej civilizácie vo veľkom závisí od pokroku technológií. Nateraz sme v historickom medziobdobí, kedy nám zatiaľ neumožňujú naplniť naše politické ciele. 21. storočie bude storočím obnoviteľných zdrojov energií. Ľudia si budú schopní sebestačne vyrobiť elektrinu sami doma. Táto revolúcia spôsobí obrovské zmeny v politike a organizácii spoločnosti. Ceny elektriny a plynu už nebudú predvolebnou témou, lebo voliči nebudú od nich závislí. A pre energetický biznis to bude porovnateľný gamechanger ako rozvoj mobilnej komunikácie a internetu pre telekomunikačné spoločnosti. Chvíľu však ešte môžme byť v kľude, veď ani mobily sa nerozšírili za rok ani za dva, avšak hodiny už tikajú.“

AUTORKA ROZHOVORU LUCIA KLEŠTINCOVÁ
FOTKY IGOR KISS
EDITORKA FRANTIŠKA GIBALOVÁ